VEDCI VYROBILI ANTIHMOTU!!!!!!

18. listopadu 2010 v 14:46 | ivaa |  AUTORI
Vedci sú bližšie k odpovedi na otázku, či je rozdiel medzi hmotou a antihmotou. V Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN) sa podarilo vo Veľkom hadrónovom urýchľovači (LHC) neďaleko švajčiarskej Ženevy na približne dve desatiny sekundy vytvoriť antihmotu.

KLIK CČ


Vedci sa domnievajú, že počas tzv. Veľkého tresku bolo vyprodukované rovnaké množstvo hmoty a antihmoty. Keďže náš svet sa skladá z hmoty, zdá sa, že antihmota niekam zmizla. Pokiaľ chcú tento problém vyriešiť, musia porovnať hmotu s antihmotou, aby našli zásadné rozdiely v ich vlastnostiach. A keďže antihmotu nevieme nikde nájsť, museli ju vedci vyrobiť.
"Z dôvodov, ktorým doteraz nikto nerozumie, príroda zničila antihmotu. Tento výskum je preto veľmi vzrušujúci," vyjadril sa hovorca projektu ALPHA v CERNe Jeffrey Hangst: "Tajomstvo antihmoty nás doslova inšpiruje pri práci."

Počas pokusu sa podarilo vytvoriť antihmotu na dve desatiny sekundy. Tento čas je dostatočne dlhý na to, aby vedci mohli atómy antihmoty pozorovať. Vedci použili v experimente desať miliónov antiprotónov a 700 miliónov pozitrónov, z ktorých sa im podarilo vytvoriť celkovo 38 atómov antivodíka. Ten je opakom vodíka. Odborníci o svojom úspechu informovali prostredníctvom časopisu Nature.

Antivodík
Pri vytvorení antihmoty sa vedci zamerali na vodík, ktorý je najjednoduchším atómom. Z neho vytvorili najjednoduchšiu atnihmotu - antivodík. Vedcom z CERN-u sa podarilo antivodík vyrobiť už v 90. rokoch, ale nedokázali ho podrobne pozorovať. Antivodík sa skladá z antiprotónu a pozitrónu.

Antičastice
Antihmota je časť hmoty, ktorá je zložená z antičastíc (napríklad antiprotónov  a pozitrónov), namiesto častíc (protónov  a elektrónov). Každá častica obyčajnej hmoty má svoju antičasticu. Preto hovoríme, že antihmota je zrkadlovým obrazom tzv. koinohmoty, čo je hmota, z ktorej sme tvorení my a veci okolo nás.
Častice antihmoty majú opačný elektrický náboj než častice hmoty, pričom hmotnosť a spin sú rovnaké. Vplyv napr. gravitácie je rovnaký ako u bežnej hmoty. Hmotu aj antihmotu radíme k žiarivej hmote, pretože je schopná vyžarovať (aj odrážať) elektromagnetické žiarenie. Pri stretnutí hmoty s antihmotou môžu nastať dve rôzne udalosti. Môže dôjsť k pružnému (elektrickému) rozptylu, pri ktorom sa obe častice rozptýlia rôznymi smermi.
V druhom prípade dôjde k nepružnému rozptylu: Vzniká častica zvaná mezón. Táto častica je veľmi nestabilná a existuje len zlomok sekundy, kým nedôjde k anihilácii. Anihilácia je proces, pri ktorom obe formy hmoty zaniknú a premenia sa na iné formy energie (častice poľa, typicky napr. fotóny) v súlade s rovnicou E = mc², alebo vzniknú častice hmoty a antihmoty identické s pôvodným párom.

Zdroj: Aktuality.sk, SITA, Wikipedia,  Foto: CERN, wikipedia.org
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

co hovorite na moj desing????

nic moc 15.6% (5)
normal 18.8% (6)
pekny 15.6% (5)
kráásny 15.6% (5)
paci sami......najviac na svete 9.4% (3)
bleeee 25% (8)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama